Čo tak na chvíľu sa zastaviť a len tak, nič nerobiť?

19.02.2018

Len tak si sadnúť, vnímať svoje telo, svoj dych. Možno si všimnúť ako sa cítim, čo práve teraz prežívam, čo mi beží v mysli. A len tak sedieť. Alebo ležať.

Pred pár rokmi som si to nemohla dovoliť. Nemala som na to čas. Vždy som niekam išla, niečo musela ešte urobiť. Nemohla som predsa len tak sedieť a márniť čas. Po niekoľkých rokoch pracovania do neskorých nočných hodín, neustáleho pocitu nutnosti niekam chodiť, s niekým sa stretávať, niečo robiť, som začala cítiť taký zvláštny pocit. Necítila som sa úplne vo svojej koži. Ale fungovala som ďalej. Až kým ma nezložila únava. Stále som bola unavená, na nič som nemala energiu, ani chuť.

Začala som sa vedome učiť oddychovať. Spočiatku to nebolo ľahké. Stále som totiž mala pocit, že musím niečo robiť.

Pomohla mi prax všímavosti (mindfulness). Jednoduchý spôsob, ako začať, je zastaviť sa, sadnúť si a upriamiť pozornosť na svoj dych, môžete si pritom hovoriť:

Nádych, viem, že nadychujem, 

výdych, viem, že vydychujem. 

Nemusíte nič iné robiť. Stačí len tak byť a vnímať nádych a výdych. Podľa zenového majstra Thich Nhat Hanha, dýchanie je ako most, ktorý spája telo a myseľ. Vo svojom každodennom živote často strácame seba samých. Telo je tu, ale myseľ je niekde inde - v minulosti, v budúcnosti, unášaná hnevom, žiarlivosťou, strachom. Keď venujeme pozornosť dýchaniu, telo a myseľ sa opäť spoja.

Zdroj: Thich Nhat Hanh, Tu a teraz - objavovanie mágie prítomnej chvíle, Slovart, 2013, str. 50

Foto: pexels